Terchová je obec na severe Slovenska v okrese Žilina. Je typickou kopaničiarskou obcou s veľkým počtom osád. Svojou geografickou polohou je známa ako turistické centrum Malej Fatry a kultúrna oblasť Žilinského regiónu s pravidelnými podujatiami.
Poloha
Obec sa nachádza medzi Krivánskou Fatrou a Kysuckou vrchovinou na severe Žilinskej kotliny. Centrom obce preteká rieka Varínka. Tvorí vstup do Vrátnej doliny. Nachádza sa tu až 68 osád.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580, kedy patrila panstvu Strečno-Gbeľany. Obyvatelia pracovali v kameňolomoch, lesoch a živili sa chovom oviec. V 19. storočí sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala najmä do Kanady, USA, Francúzska a Argentíny. Počas druhej svetovej vojny bola obec pri ústupe fašistických vojsk dňa 8. – 9. apríla 1945 vypálená. Po oslobodení sa niektorí odsťahovali na južné Slovensko.
Kultúra a turizmus
Obec je známa hlavne svojou kultúrnou tradíciou a ako stredisko cestovného ruchu. Od začiatku 60. rokov sa každoročne koná kultúrny festival Jánošíkove dni. Z podujatí sú známe napríklad Cyrilometodské dni, Country fest Rozmarín, Budzogáň, Deň sv. Huberta a ďalšie. Neďaleko obce sa vo Vrátnej doline nachádza stredisko letnej a zimnej turistiky ako aj lyžiarske stredisko. V obci sa nachádza stála expozícia Považského múzea v Žiline s názvom Jánošík a Terchová.
Terchovské srdce
V obci sa v roku 2015 postavila 30 m vysoká rozhľadňa. Nachádzajú sa tu 3 terasy, z ktorých je výhľad najmä na obec Terchovú a okolité vrcholy Malej Fatry.
Náučný chodník diery
Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.
Terchovská muzika
Terchovskí muzikanti
Významnou časťou terchovského folklóru je ľudová hudba. Hudba sa ústne podávala po generáciách. Prvotne ako spev, trávnice, píšťalky a neskôr sláčiková hudba. Sláčiková skupina sa skladá z jedného/dvoch primášov, kontráša a basáka (hrajúceho na špecifickej dvojstrunovej base tzv. „basičke“). Terchovská muzika je od roku 2013 na zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
V starších časoch si muzikanti vyrábali sláčikové nástroje sami. Vyrábali ich z drevených prepraviek, „krabíc“. Preto sa terchovská muzika niekedy označuje ako krabicová/škatuľová muzika.
